Kultúra dávania
Aktéri Ekonomiky spoločenstva sa riadia podľa princípov, ktoré vychádzajú z inej kultúry než tá, ktorá dnes prevláda v ekonomickej teórii a praxi. Túto kultúru môžeme definovať ako „kultúru dávania“ a je v priamom protiklade voči „kultúre mať, vlastniť“. 
Ekonomické dávanie znamená „dávať sám seba“, bytostne, na úrovni „bytia“. Inými slovami poukazuje na antropologickú koncepciu, ktorá nie je ani individualistická, ani kolektivistická ale vytvára spoločenstvo.
Kultúru dávania teda nie je možné považovať za jednu z foriem filantropie alebo podpory či sociálnej pomoci, pretože toto všetko sú individualistické cnosti.
Samotná podstata človeka je byť „spoločenstvom“.
Z toho vyplýva, že nie každé dávanie, nie každý skutok darovania buduje kultúru dávania.
Existuje „dávanie“ poškvrnené vôľou po moci nad ostatnými, zamerané na získanie nadvlády, čo dospeje až k útlaku jednotlivcov a národov. Existuje „dávanie“ len na oko. Je tiež „dávanie“, ktoré hľadá uspokojenie a potešenie v samotnom akte dávania. Vo svojej podstate je to však prejav vlastného egoizmu a vo všeobecnosti ho ten, kto prijíma, vníma ako urážku a poníženie.
Je tiež „dávanie“, ktoré nie je nezištné ale prospechárske, objavuje sa v určitých súčasných neo-liberálnych tendenciách, toto dávanie v podstate vždy hľadá vlastný osoh.
A nakoniec existuje „dávanie“, ktoré my kresťania voláme „evanjeliové“.
Takéto „dávanie“ pristupuje k druhej osobe s ohľadom na jej dôstojnosť a prináša aj na riadiacej úrovni podnikov skúsenosť s evanjeliovým „dávajte a dajú vám“. Niekedy sa prejaví ako neočakávaný príjem alebo v geniálnom inovatívnom technickom riešení či v nápade, ktorý prinesie nový úspešný výrobok.
Inšpirácia
Od samotných počiatkov Hnutia fokoláre, v Tridente v roku 1943, objav nového prikázania v evanjeliu „milujte sa ako som vás ja miloval“ (porov. Jn 13, 34) vyvolal spoločenstvo duchovných aj hmotných dobier.
Odvtedy sa stalo spoločenstvo dobier podľa vzoru prvých kresťanov trvalou súčasťou Hnutia.
Je to mimoriadne významný prvok s množstvom dôsledkov. To spoločenstvo sŕdc a majetku bolo ozdobou prvých kresťanských spoločenstiev, no ako ozvena Ježišovho učenia strácalo behom života Cirkvi na intenzite, zachovávali ho však v kláštoroch a v niektorých laických spoločenstvách.
A tu v tomto malom rodiacom sa spoločenstve v Tridente zažiarilo pri svojej obnove pre „masy“, pre kresťanský ľud, so všetkými plodmi a dôsledkami, ktoré dozrievali neskôr.
Chiara a jej prvé spoločníčky si to uvedomovali od začiatku: Chiara hovorí: „Našim cieľom bolo uskutočňovať spoločenstvo dobier v najväčšej možnej miere, aby sa vyriešili sociálne problémy v Tridente.
Uvažovala som takto: ‚Sú tu dve-tri oblasti, kde žili chudobní… Pôjdeme tam, prinesieme to, čo máme a podelíme sa s nimi…“ Bola to celkom jednoduchá úvaha, my máme niečo navyše, im niečo chýba; pozdvihneme ich životnú úroveň tak, aby sme všetci dosiahli určitú rovnosť medzi nami.“
A práve od tohto okamihu začala „prekvapivá“ skúsenosť s evanjeliovým „dajte a dajú vám“: „Naplno zúrila vojna, no potraviny, šatstvo aj lieky, prichádzali v neobyčajne hojnom množstve.“ Tu sa zrodilo presvedčenie, že v žití podľa evanjelia sa nachádza „jadro“ odpovede na všetky problémy jednotlivcov aj spoločnosti.
Logika
Ekonomika stojí pred veľkou zmenou: globalizačné procesy môžu ponúknuť nové príležitosti mnohým osobám, pre ktoré je blahobyt nedostupný, alebo môžu premeniť svet na jeden veľký supermarket, v ktorom budú ekonomické vzťahy jedinou formou medziľudských vzťahov a všetko sa stane tovarom.
ES je jednou z odpovedí, ktoré vzbudzuje Duch Svätý, ako odpoveď na prekonanie týchto nástrah.
V priebehu dejín boli charizmy jednou z odpovedí na výzvy, ktoré prinášali veľké spoločenské zmeny – zoberme len do úvahy napríklad benediktínske opátstva alebo františkánske Monti di Pietá (non profit fin. inštitúcia na mikro pôžičky) v stredoveku.
A v rámci aktuálnych diskusií – pre a proti trhu? – ES sleduje svoju vlastnú cestu, v nej je na prvom mieste život a nie ideológie, súčasne je otvorená pre dialóg so všetkým, čo je v dnešnej dobe pozitívne.