Luigino Bruni, vedecký riaditeľ EoF (Economy of Francesco/ Františkova ekonomika) predstavuje podujatie, ktoré sa uskutočnilo 2. októbra formou online stretnutí podnikateľov, vedeckých pracovníkov a mladých ľudí a predkladá nový „rastlinný“ model podniku.
Pred päťsto miliónmi rokov urobili neodvolateľné rozhodnutie – zastavili sa a zapustili korene, lenže nie obrazne. Uchytené v zemi, nemohli zutekať pred nájazdmi predátorov alebo údermi prírodných katastrof. Rastliny však premenili svoju zdanlivú krehkosť na silu. Pokojne, bez pohybu prijímali rany od iných živočíchov. Namiesto toho, aby podľahli, naučili sa odolávať. Prežijú aj keď 80 percent ich tela pohltí besnenie ľudí alebo prírodných živlov. Práve preto má rastlinstvo čo povedať živočíšnej ríši, vrátane ľudí. A všetkému čo bolo podľa nich formované. Počnúc ekonomikou. Je o tom presvedčený aj ekonóm Luigino Bruni, profesor na univerzite LUMSA, autor odborných príspevkov a literatúry, jeden z otcov Ekonomiky spoločenstva a vedecký riaditeľ „Františkovej ekonomiky“.
Hnutie mladých, ktorí sa angažujú v budovaní alternatívnej, inkluzívnej ekonomiky, podnikatelia a akademici z piatich kontinentov sa druhýkrát stretli 2. októbra na online podujatí, ktoré zvolal pápež František. Prepojenie miestneho a globálneho, zakoreneného a otvoreného – viac ako 40 miest z celého sveta sa zúčastnilo tohto podujatia. V očakávaní veľkého a významného stretnutia v roku 2022 so Svätým Otcom sa všetci účastníci spojili online s Palácom Monte Frumentario v Assisi a vypočuli si príspevky medzinárodne uznávaných osobností, medzi nimi Vandany Shivovej, Jennifer Nedelskej, Partha Dasgupta, Sabiny Alkirovej a Jeffrey Sachsa.
V záverečnej časti stretnutia, pred očakávaným posolstvom Svätého Otca, prebehol dialóg so Stefanom Mancusom, ktorý vedie laboratórium rastlinnej neurobiológie vo Florencii a patrí medzi pionierov tzv. „rastlinnej ekonomiky“.
Čo tento výraz znamená a ako môže prispieť k budovaniu novej ekonomickej paradigmy?
Kapitalistická ekonomika je inšpirovaná severským modelom a Spojenými štátmi z obdobia 19. a 20. storočia. Je založená podľa živočíšneho modelu: výrazne funkčné rozdelenie práce a hierarchické usporiadanie. Takáto organizácia umožňovala podnikom veľmi rýchle objavovanie nových príležitostí a zdrojov. Poskytla im tiež veľkú schopnosť adaptability voči externým stimulom. Týmto sa stali najúspešnejšími organizmami, veľkými víťazmi evolučných výziev našej hyper-rýchlej epochy, a to najmä v porovnaní s občianskymi a politickými zoskupeniami, ktoré sú omnoho pomalšie, demokratické a viazané na danú geografickú oblasť. V novom tisícročí explózia internetu, ktorý prišiel na scénu ako meteorit a zmenil „klímu“, znenazdania začali vznikať firmy, ktoré v mnohom pripomínajú rastliny, ako metaforicky vyplýva zo samotného názvu internetu – sieť, či pavučina. Aby sa firma mohla efektívne pohybovať v tomto novom životnom prostredí, musí svoj hierarchicko-funkcionalistický model prevrátiť naruby.
Ako?
Aktivovaním všetkých buniek „podnikateľského organizmu“, presne tak ako rastliny, ktoré dýchajú, pamätajú si, počúvajú a rozprávajú celou svojou bytosťou. Ak sa životne dôležité centrum nachádza len v jednom orgáne, postačí na zničenie celého organizmu zasiahnuť len tento. Decentralizácia a rozloženie funkcií v spoločenskej štruktúre predstavuje kľúč k pružnosti a odolnosti rastlín. Naše družstvá si to uvedomili: ich sila spočíva v tom, že rozvinuli distribúciu funkcií do celého tela, pričom opúšťajú nepružný centrály systém riadenia. Protagonistami schopnými dosahovať úspech v „epoche pavučiny“ (sietí, internetu) budú aktuálne čoraz viac organizácie s horizontálnou štruktúrou, a to nie len v oblasti manažmentu, ale aj v oblasti vlastníckych práv a rozdeľovania bohatstva. Kým nezačneme uvažovať s novými formami rozloženého vlastníctva, budeme síce napodobňovať rastliny, no zostaneme predátormi.
Aj k tejto zmene prispieva veľký entuziazmus vyvolaný Františkovou ekonomikou. Tohtoročné podujatie možno okrem iného opísať pomocou rastlinnej metafory: obdobie žatvy. Čo to znamená?
Pápežovo pozvanie uviedlo do pohybu nebývalý proces, medzi iným v dôsledku pandémie, v dvoch najťažších rokoch od povojnového obdobia. V súčasnosti je jedinečným faktom, že globálne ekonomické hnutie vytvorili mladí ľudia. Ak bol minulý rok časom sejby, tento rok zbierame plody vo forme konkrétnych skúseností, ktoré naštartovali nové firmy, témy výskumu a diplomových, či dizertačných prác. „Expo di Francesco“ – prezentácia novej ekonomiky, ktorá sa stáva realitou aj napriek prevládajúcemu pesimizmu, prebehla 2. októbra.
Ako môže prispieť a prispieva Františkova ekonomika k novej ekonomike?
Horizont františkánskeho princípu par excellence: bratstvo. Zdieľanie nielen peňazí, ale aj energie, talentov, projektov.
Čo očakávate od tohto podujatia Františkovej ekonomiky v perspektíve veľkého stretnutia so Svätým otcom v roku 2022?
Chcel by som, aby to bola slávnosť. Slávnosť mladých, pretože skutočnými protagonistami hnutia sú oni. Pápež často opakuje, že nie je podstatné vypĺňať priestor, ale spúšťať, aktivovať procesy. Nikto na to nemá lepšie predpoklady ako mladí, ich najväčším potenciálom je čas: prítomnosť a budúcnosť. Aby však mohli procesy rásť, nesmú mať pánov, vlastníkov. Preto Františkova ekonomika nemá pevne stanovenú „líniu“ ani preddefinovaný model: zbiera a zahŕňa čo najviac skúseností. Jeho jedinými referenčnými lídrami sú dvaja Františkovia: jeden chudobný z Asissi a druhý je Pápež z druhého konca sveta.
Autor: Lucia Capuzzi
Preklad: Štefan Kmeť
