Medzi nami sú ľudia, ktorí sa delia o to, čo zarobia, s tými, ktorí to potrebujú. Deliť sa nemusíme len so ziskom, a ak niekomu pomôžeme, nerobíme to preto, aby nám to dotyčný vrátil.

Mária Čalfová žije v súlade s tým, čomu verí a o čom je presvedčená. To som si uvedomila hneď v úvode nášho rozhovoru cez Skype. Jednak preto, že každá sme boli na opačnej strany republiky, Mária v Košiciach, kde žije so svojimi štyrmi deťmi a manželom, a ja v Bratislave. Zároveň nám súčasná situácia neumožnila sa inak stretnúť. Trošku ľutujem, lebo určite by som ju chcela spoznať osobne. Nič to, tak nabudúce.

Rozhovor sme plánovali pár dní, chceli sme sa podrobnejšie pozrieť na myšlienku Ekonomiky spoločenstva (ES) a zmysel tejto komunity. Zámerne hovoríme o komunite, lebo v konečnom dôsledku je to všetko o ľuďoch, o ich presvedčení, zmýšľaní, o túžbe deliť sa o to, čo človek má, a nielen hnať sa za ziskom. Niekedy sú to peniaze, inokedy zas skúsenosti, nápady, rady. Občas si človek myslí, že nemá už čo ponúknuť, pretože má prázdnu peňaženku. Ak sa totiž povie podeliť sa, automaticky nám ako prvé napadne, že sa tým myslia peniaze.

Deliť sa totiž môžeme so všetkým, je za tým oveľa viac. Stále vieme dať niečo zo seba, aj keď len malú časť, napríklad motivovať toho druhého. Súčasťou Ekonomiky spoločenstva je tak nielen finančná pomoc či podpora a poradenstvo medzi sebou, ale aj vytváranie nových príležitostí a pracovných miest. Súčasne sa myslí na tých najslabších, najzraniteľnejších a v neposlednom rade na mladých ľudí, ktorých treba medzi sebou prepájať.

O všetkých týchto veciach ma Mária Čalfová presvedčila počas rozhovoru. Nemusela ma presviedčať, stačilo ju počúvať, ako so zanietením hovorí napríklad o svojich skúsenostiach z Brazílie, kam spolu s manželom a dvomi malými deťmi odišli pred pár rokmi. Na Slovensku nechali rodinu, priateľov, prácu, predali majetok, všetko išlo do úzadia, aby na vlastnej koži skúsili urobiť niečo pre miestnu komunitu. Svoje rozhodnutie nikdy neoľutovali. Domov sa vrátili silnejší a s novým poznaním. Ako sama hovorí, u nich doma sa delí život pred Brazíliou a po Brazílii. A oba životy boli krásne, ten po Brazílii však dostal iný rozmer.

V Afrike zasa mohla vidieť miestnych podnikateľov, ktorí zo dňa na deň bojujú o biznis. Hovorí sa, že cestovanie človeka obohatí na duchu, u Majky to platí možno aj dvojnásobne. Ak niekto túži vycestovať ako dobrovoľník do vzdialených krajín a otáľa, bojí sa a neverí, že sa to môže podariť, musí si jednoducho prečítať nasledujúce riadky. Presvedčí sa, že všetko sa dá, aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať inak.

Naši čitatelia majú možnosť si o Ekonomike spoločenstva prečítať na našom webe prostredníctvom rozhovorov, príbehov či rôznych článkov. Povedzme si na úvod niečo viac o samotnom pojme. Čo pre laika znamená a pre koho je toto spoločenstvo určené?

Ekonomika spoločenstva má v sebe dve slová. Plný názov projektu, respektíve myšlienky, je Ekonomika spoločenstva v slobode.

ZJEDNOTENIE HLAVY, SRDCA A RÚK. NIKTO MA DO TOHO NEMÔŽE NÚTIŤ.

Ekonomika sa týka verejného života, nášho hospodárstva a je to istá prax. Spoločenstvo sú zas ľudia, podnikatelia a všetci aktéri, ktorí chcú meniť verejný život prostredníctvom ekonomiky. Vytvárať spoločenstvá na akejkoľvek úrovni.

A prečo v slobode? Je to určitý životný štýl, voľba. Zjednotenie hlavy, srdca a rúk. Nikto ma do toho nemôže nútiť. Je to slobodné rozhodnutie každého človeka a zároveň je to určitý záväzok – sám voči sebe byť verný tomu, pre čo som sa rozhodol.

Celý tento projekt však nejako musel vzniknúť. Aký bol prvý impulz?

V roku 1991 letela zakladateľka Hnutia fokoláre Chiara Lubichová do Brazílie. Z lietadla bolo jasne vidieť obrovské rozdiely medzi chudobnými štvrťami favelas a mrakodrapmi, a ten pohľad ju natoľko zasiahol, že tento vnútorný výkrik ju pohol ku konkrétnym činom.

Niekoľkoročná skúsenosť členov hnutia s kultúrou dávania – prax, pri ktorej sa vyrovnávajú rozdiely medzi bohatými a chudobnými – ju priviedla k myšlienke: prečo nežiť kultúru dávania na celospoločenskej úrovni? Vyzvať firmy, mladých a schopných ľudí, ktorí chcú podnikať, aby rozmýšľali nad tým, že podnikať možno nielen s vidinou zisku, ale aby zisk bol aj prostriedok na delenie, dávanie.

São Paulo a tzv. favelas, foto: Súkromný archív M. Č.

Ako máme rozumieť tomu deleniu?

Myšlienka spred 30 rokov spočívala v tom, že človek bude v rámci podnikania pripravený sa so ziskom podeliť. Hovorila o tom, že sa môže zisk deliť na tri časti. Jedna tretina zisku by išla na podporu firmy, druhá na propagáciu tejto novej myšlienky – či už vo forme stretnutí, formácií alebo kurzov pre mladých, ktorí by sa chceli venovať takémuto podnikaniu – a tretia časť by bola určená na rôzne projekty pre chudobných po celom svete.

Mária Čalfová , foto: súkromný archív M.Č.

V priebehu 30 rokov prechádzal projekt ES rôznymi fázami. Na začiatku počet firiem podporujúcich túto myšlienku rástol. Vzbudilo to obrovský záujem a entuziazmus. Samozrejme, po nejakom čase, povedzme po desiatich rokoch, prišla kríza. Niektoré firmy boli nútené ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, čo sa, samozrejme, prejavilo aj na podpore projektu ES.

Začal sa klásť dôraz na to, aby sa firmy stabilizovali. Táto druhá vlna projektu sa zamerala aj na vznik letných škôl pre mladých, ktorí si na tejto novej platftorme mohli odovzdávať svoje skúsenosti. Uvedomili sme si, že je veľmi dôležité komunikovať aj na medzinárodnej úrovni. Ukazoval sa tiež dôležitý aspekt ES, a to jej teoretické poznanie, prehlbovanie a štúdium. Začali sa písať prvé diplomové a doktorandské práce, pozývali sa experti zo sveta ekonómie, manažmentu a blízkych vedných disciplín.

Po toľkých rokoch sa muselo dať dokopy naozaj veľa ľudí. Z toho vyplývajú veľké stretnutia. Stretávate sa?

Po 20 rokoch sa konalo veľmi dôležité stretnutie v São Paule v Brazílii. Chceli sme sa vrátiť na miesto, kde to celé vzniklo. Hovoríme o roku 2011. O štyri roky neskôr sa uskutočnilo 12-dňové stretnutie v Nairobi v Afrike, ako krajine najviac zasiahnutej ekonomickou biedou a vojnami. Bola to príležitosť pre afrických podnikateľov konfrontovať svoje problémy, výzvy a podeliť sa aj o svoje úspechy s medzinárodnou komunitou podnikateľov z celého sveta doma, na africkej pôde. Súčasťou tejto aktivity bola aj letná škola pre mladých, zameraná na myšlienky ES.

AFRIČANIA SA RÝCHLO PÚŠŤAJÚ DO RÔZNYCH OBLASTÍ PODNIKANIA.

Štýl afrického podnikania je veľmi kreatívny, Afričania sa rýchlo púšťajú do rôznych oblastí podnikania. Jeden podnikateľ je vo veľmi krátkom čase schopný zmeniť zameranie svojho podnikania a prispôsobiť sa tak momentálnym podmienkam a požiadavkám trhu. Umožňuje im to aj miestna, niekedy veľmi benevolentná administratíva.

Afrika bola dlhé roky cieľom medzinárodnej pomoci, čo malo aj svoju negatívnu stránku. Niektorí rezignovali na svoj osobný boj s realitou a očakávali iba pomoc zvonka, a naopak, podporujúca strana si za svoju pomoc nárokovala možnosť takto ovplyvňovať verejné dianie na africkom kontinente. Touto našou iniciatívou sme chceli prispieť k zníženiu tohto negatívneho vplyvu, povzbudiť a nechať vyrásť miestnych podnikateľov. Podporiť ich v tom, že aj keď majú zdanlivo málo, stále môžu myslieť aj na svojho suseda.

Veľké stretnutie v roku 2011. Foto: Súkromný archív M. Č.

Zmenilo sa niečo vtedy? Afrika má totiž tendenciu viac otvoriť ľuďom oči, možno si uvedomiť zopár vecí vo svojom živote a povzbudiť začať niečo nové. 

Stretnutie mladých ľudí a podnikateľov na škole v Nairobi bolo inšpiráciou dvoch medzinárodných projektov, ktoré vznikli v marci 2016.

Počas workshopov sme mladých ľudí vyzvali, aby na jednu stranu A4 napísali svoj projekt a biznis plán. Následne tieto svoje projekty pripli na spoločný panel a zúčastnení podnikatelia si ich mohli prečítať, ohodnotiť či nadviazať spoluprácu priamo s autorom. Táto myšlienka bola pretavená do projektu „Economy of Communion International Incubating Network“ (EoC-IIN) – medzinárodnej siete podporujúcej vznik nových podnikov Ekonomiky spoločenstva.

Druhým projektom je „OPLA – Osservatorio sulla Poverta Leo Andringa“. Centrum OPLA je zamerané na výskum toho, ako 30-ročná realizácia myšlienky Ekonomiky spoločenstva napĺňa svoje poslanie a pomáha prispievať k zníženiu miery chudoby vo svete. Tento projekt je dlhodobý a komplexný.

Celý rozhovor si môžete prečítať na nm.sk

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Napíšte váš komentár!
Zadajte vaše meno